ECB sa minulý týždeň rozhodla ponechať základné úrokové sadzby nezmenené. Mário Draghi na tlačovej konferencii uviedol, že ECB očakáva v eurozóne recesiu na úrovni -0,6 %, pričom riziko ďalšieho poklesu nie je vylúčené. Z tohto hľadiska si necháva banka otvorené vrátka na akúkoľvek zmenu v jej politike. ECB zároveň pripravuje veľký externý audit viac ako 140 bankových domov v EU, ktoré tvoria až 80 % všetkých bankových aktív v EU. Tak to vyzerá, že ECB nedôveruje dátam, ktoré produkujú banky samotné. Cieľom auditu je zistiť, ktoré banky obmedzujú pôžičky a zároveň zistiť, ktoré z nich sa nachádzajú v problémoch. Tie by mali následne riešiť buď členské štáty, alebo by mali byť banky zachraňované z ESM. Primárne je proti tomuto auditu Taliansko a Francúzsko. Prečo asi?
Francúzom je inak dosť náročné rozumieť. Na jednej strane volá prezident Francois Hollande za vyššiu centralizáciu únie a na strane druhej je vzápätí ochotný povedať, že: „Európska komisia nám nemôže diktovať, čo máme robiť.“ Reakcia prišla potom, čo komisia minulý týždeň zverejnila odporúčania pre jednotlivé krajiny. Ale na to sme si už zvykli. Veľké štáty budú komisiu vždy zastrašovať a robiť si čo chcú a menšie štáty budú poslúchať na slovo. Vyzerá to, že sa nič nezmenilo a rovnako to funguje už stáročia. Francúzsko však pozitívna budúcnosť nečaká. Registrácia nových áut v krajine výrazným spôsobom klesla. V krajine zaznamenali až 10,3 % pokles registrácií nových áut. Pre Francúzsko je to dôležitý ekonomický ukazovateľ, vzhľadom na to, že časť priemyslu je zameraná práve na výrobu automobilov. Najväčšie problémy hlási skupina Renault (16,5% pokles) a Citroen (14,5% pokles.)
Nič to. Ak ste nešťastní ideálne ja zaviesť nejaké obchodné bariéry. O to sa dnes snaží Európska komisia. Tá uvalila dovozné clo na čínske solárne panely a obvinila čínskych producentov z dumpingových cien. Clo sa zavedie v dvoch krokoch. Najprv sa zavedú tarify v rámci dvoj mesačného obdobia vo výške 11,8 %. Následne sa zavedú clá vo výške od 32,2 % do 67,9 % podľa toho, ktorého producenta. Áno aj mňa fascinujú tá presnosť a tie desatinné čísla. A Číne netrvalo ani veľmi dlho pripraviť protiopatrenia. Čínske ministerstvo obchodu začalo zvažovať zavedenie ciel na dovoz európskych vín. Koná tak údajne na podnet tamojších výrobcov, ktorým sa nezdajú praktiky európskych výrobcov vín, ktorí dostávajú na produkciu dotácie a zároveň vraj umelo znižujú ceny oproti čínskym výrobcom. Ako je možné vidieť, nielen menové vojny, ale i obchodné vojny budú na programe dňa v budúcnosti. Víťazom však nebude nikto. Porazený bude už klasicky každý z nás.
Minulý týždeň sa vadili medzi sebou MMF a Európska komisia o tom, ako sa malo a nemalo zachraňovať Grécko. Najprv MMF uviedlo, že urobilo viaceré významné chyby spojené so záchranou Grécka a okrem toho tvrdí, že predpovede MMF boli príliš optimistické. MMF tiež tvrdí, že sa až príliš šetrilo a to sa veru nemalo robiť. Na to reagovala podráždene Európska komisia, že naopak „zásadne nesúhlasí s tým, čo tvrdí MMF, že sa neurobilo dosť pre to, aby sa podporil v Grécku rast.“ Faktom však je, že Grécko je už šiesty rok za sebou v recesii a nevyzerá, že sa z týchto problémov dostane, pokiaľ sa nespustí masová privatizácia, neznížia dane a neuvoľní sa zákonník práce.
Podľa niektorých zdrojov je Čína pripravená tolerovať nižší rast, než spustí podporné stimuly pre ekonomiku. Nové čínske vedenie si údajne zmenilo rastové ciele na 7 %, kým predchádzajúci lídri mali rast nastavený na 7,5 – 8 %. Toto však nemusí byť najlepšia správa pre upadajúcu globálnu ekonomiku, ktorá sama o sebe spomaľuje tiež. Zároveň majme na pamäti, že jedným z faktorov, ktorý umožňuje zadlžovanie, je práve viera v rast globálnej ekonomiky a Číny.
Ako vyzerá bankrot? To sa dá vidieť dnes v Detroite. V priemere mesto minulo o 100 miliónov USD každý rok viac, ako bolo schopné vybrať na daniach a ostatných príjmoch. Detroit má dnes 17 mld. USD dlhu, pričom na účtoch má údajne len 64 miliónov USD, kým vyplatiť musí viac ako 226 miliónov USD na penzie a ostatné potrebné aktivity len v tomto mesiaci. Bankrot je teda nevyhnutný.
Spotreba domácností v USA neočakávane klesla o 0,2 %, kým ešte v marci spotreba rástla o 0,1 %. Ako sme písali minulý týždeň, iné indexy hovorili o opaku. Tak si teda môžeme vybrať. Najväčším očakávaním tohto týždňa však boli údaje o trhu práce v USA, na základe ktorých sa môže FED rozhodnúť o svojej politike monetárneho uvoľňovania. Dáta boli pozitívne a trh práce zaznamenal 175 000 nových pozícií, oproti očakávaniam na úrovni 165 000. Oficiálna nezamestnanosť však stúpla na 7,6 % (zo 7,5%). Tieto údaje veľmi pravdepodobne znamenajú, že FED bude naďalej pokračovať vo svojich mesačných nákupoch amerických dlhopisov vo výške 85 mld. USD (ono ani inú šancu nemá). Podľa niektorých analytikov, by sa tento program mohol ukončiť vtedy, ak by sme videli 200 000 prírastky aspoň štyri mesiace po sebe. Na to si však ešte počkáme.
Matúš Pošvanc