Meranie slobody, najmä jej ekonomickej dimenzie, je nielen pokusom o poskytnutie presvedčivého dôkazu, ktorý by vyriešil dlhodobý intelektuálny spor medzi zástancami trhovej ekonomiky na jednej strane a štátnych zásahov na strane druhej, ale aj hľadaním odpovede na otázku, aký veľký pokrok svet urobil v snahe oslobodiť sa od systémov, v ktorých je štátna mašinéria zneužívaná na reguláciu, neustále šikanovanie a kontrolu občanov.
Napriek nespornému zlepšeniu, ku ktorému prišlo v poslednom desaťročí napr. po páde berlínskeho múra a kolapse komunistických ekonomík, či po odklone Číny od maoizmu, ešte stále značná časť svetovej populácie žije v podmienkach, ktoré sú vytvárané nevypočítateľnými rozhodnutiami diktátorov, skorumpovaným súdnictvom a štátnou byrokraciou, vyznačujú sa neistotou vlastníckych práv. Aj preto je dôležité mať k dispozícii spoľahlivý nástroj na meranie stupňa ekonomickej slobody, ktorý by sa dal použiť univerzálne na všetky krajiny.
Jeden z viacerých pokusov merať stupeň ekonomickej slobody predstavuje index ekonomickej slobody, ktorý bol pôvodne iniciovaný kanadským The Fraser Institute, a ktorý v jeho začiatkoch pripomienkoval celý rad popredných svetových ekonómov a nositeľov Nobelovej ceny za ekonómiu, vrátane Miltona Friedmana, Garyho Beckera, či Douglasa Northa. Dnes už na tomto projekte pracuje viac než 50 inštitútov z celého sveta, vrátane slovenskej Nadácie F. A. Hayeka.
Prednosťou tohto indexu je to, že je založený na jasnej definícii ekonomickej slobody, za ústredné prvky ktorej sú považované: možnosť slobodnej voľby jednotlivca, sloboda výmeny a ochrana jasne definovaných vlastníckych práv. Táto definícia vychádza z presvedčenia, že ekonomicky slobodný systém, v ktorom sú zdroje alokované a dôchodky rozdeľované prostredníctvom trhových cien a dobrovoľnej výmeny, funguje lepšie ako systém, v ktorom sa o týchto otázkach rozhoduje z centra prostredníctvom politického mechanizmu.
Index lepšie hodnotí krajiny, ktoré majú inštitúcie a hospodársku a sociálnu politiku, ktoré vytvárajú priaznivé podmienky pre obmedzenie vplyvu štátu na ekonomiku (majú nízke verejné výdavky a nízke dane), vysokú ochranu vlastníckych práv (nemajú problémy s vymáhateľnosťou práva vďaka kvalitnému legislatívnemu rámcu a fungujúcemu súdnictvu), stabilitu cien a meny (úspešne sa vyhýbajú nebezpečenstvu nezodpovednej rozpočtovej a menovej politiky), slobodu obchodnej výmeny a kapitálových tokov (majú nízke clá a ostatné prekážky voľného obchodu) a obmedzovanie regulačných zásahov do fungovania finančného trhu, trhu práce a do podmienok vstupu do podnikania.
Výročná správa „Ekonomická sloboda sveta „2001“, ktorá bola publikovaná v prvej dekáde júla, hodnotí celkove 123 krajín, za ktoré bolo možné získať komplexné štatistické údaje potrebné pre spracovanie indexu. Na základe uvedeného prístupu bol zostavený rebríček hodnotených krajín. Jeho najnovšie výsledky je možné zhrnúť do nasledujúcich niekoľkých konštatovaní:
Z indexu, ktorý umožňuje pohľad na vývoj ekonomickej slobody vo svete za posledných viac ako 30 rokov, vyplýva, že po poklese ekonomickej slobody v 70-ych a 80-ych rokoch (zo 6,07 v r. 1970 na 5,36 v roku 1980) prišiel jej vzostup v 90-ych rokoch (5,96 v r. 1995), ktorý pokračuje aj na začiatku 21. storočia (6,35 v r. 2001).
Potvrdilo sa tiež, že čím viac majú krajiny inštitucionálny rámec a hospodársku politiku v súlade s ekonomickou slobodou, tým rýchlejší ekonomický rast a vyššiu životnú úroveň zaznamenávajú, tým lepšie sa vyvíjajú aj sociálne ukazovatele, napr. očakávaná dĺžka života, či rovnomernosť rozdelenia príjmov.
Aj keď Hongkong je za posledných 30 rokov nepretržite hodnotený ako ekonomicky najslobodnejšia krajina na svete, jeho hodnotenie sa postupne zhoršuje, čo je výsledok mnohých opatrení zneisťujúcich vlastnícke práva v tejto krajine po tom, čo sa stala súčasťou Číny. Do prvej desiatky rebríčka sa dostali ešte Singapúr, USA, Nový Zéland, Veľká Británia, Kanada, Švajčiarsko, Írsko, Austrália a Holandsko. Opačný koniec rebríčka index prisúdil takým krajinám, ako sú Guinea-Bissau, Zimbabwe, Alžírsko, Kongo a Myanmar. Severná Kórea a Kuba, ktoré zrejme majú ešte menej ekonomickej slobody, pre nedotatok údajov do rebríčka neboli zaradené.
Z hľadiska umiestnenia jednotlivých regiónov je možné konštaovať, že na nižších priečkach rebríčka sa nachádzajú krajiny Afriky, Latinskej Ameriky a ešte stále aj časť krajín východnej Európy. Varovaním pre západnu Európu je umiestnenie napr. Talianska (35.), či Francúzska (44.).
Slovensko sa spomedzi štrnástich hodnotených postkomunistických krajín umiestnilo v ich strede. Rovnako ako pri predchádzajúcom hodnotení skončilo Slovensko v tejto skupine krajín siedme, čo nám vynieslo celkove 77. miesto. Najväčšie rezervy, ktoré nám bránia rýchlejšiemu posunu na vyššie priečky rebríčka, sú ešte stále príliš vysoké výdavky verejného sektora a nedostatočná transparentnosť legislatívneho rámca.
Celkové výsledky indexu potvrdili predpoklad, že ak je ekonomická sloboda skutočne dôležitá, potom musí byť preukázateľná priama súvislosť medzi stupňom ekonomickej slobody a indikátormi ekonomického rastu. Sloboda je teda nielen hodnotou sama o sebe, ale je aj veľmi dôležitým faktorom ekonomického rastu. To je zároveň aj najhlavnejšie posolstvo, ktoré dnešná moderná ekonómia vysiela smerom k tvorcom hospodárskej politiky.
