Dodržiavanie záväzkov vyplývajúcich zo zmluvných vzťahov je jedným zo základných princípov, bez rešpektovania ktorého je nemožné normálne fungovanie spoločnosti. Jeho porušovanie je vážnym problémom v súkromnom sektore, ak je však jedným zo subjektov, ktorý zmluvné záväzky nedodržiava, štát, môže problém nadobudnúť obludné dimenzie.

Ak štát nedodržiava zmluvné záväzky voči subjektom súkromného sektora, stáva sa nielen zdrojom jeho destabilizácie, ale niekedy dokonca jeho existenčného ohrozenia. Napríklad po privatizácii energetických podnikov a narovnaní ich deformovaných cien sa noví vlastníci najčastejšie stretávajú s problémom nezaplatených faktúr nemocníc, škôl, či sociálnych zariadení. Iným príkladom je najnovšia eskalácia napätia medzi štátom a lekárnikmi, ktorému sa intenzívne venujú médiá a verejnosť ju sleduje sčasti aj ako divák drámy, ktorý bol nedobrovoľne vtiahnutý do jej deja.

V spore so štátom zatiaľ lekárnici mediálne prehrávajú na celej čiare. Väčšina komentárov v médiách vyznieva jednoznačne v ich neprospech a zdá sa, že posledný klinec do vlastnej truhly si v očiach verejnosti zatĺkli odporúčaním ich komory pre jej členov vyberať od pacientov plnú sumu za lieky.

Treba povedať, že lekárnici sa už v minulosti verejnosti predstavili v negatívnom svetle, najmä v súvislosti s úpornou snahou lekárnickej komory prostredníctvom „sebaregulácie“ obmedzovať prístup do ich odvetvia podnikania ich novým konkurentom. Mimochodom, ani slovo podnikanie tu nie je celkom na mieste, pretože toto odvetvie je výrazne regulované štátom, ktorý lekárnikom garantuje zaujímavú maržu.

Lekárnici si však zaslúžia, aby podstata ich problému bola posúdená objektívne. Je pritom veľmi jednoduchá: keďže štát svoje záväzky nedodržiava, aj práve spomínaná garantovaná marža je v konečnom dôsledku len fiktívna. Navyše, ak si niekto odo mňa požičal peniaze a zmluvne sa zaviazal vrátiť ich aj s úrokmi, mám plné právo odmietnuť jeho ponuku na to, že mi vráti požičané peniaze, ak zabudnem na úroky, mám plné právo naďalej požadovať vrátenie požičaného aj s úrokmi.

Základnou prapríčinou problému tak nie sú lekárnici, ale je ňou neschopnosť štátu prispôsobiť príliš štedré sľuby na bezplatné zabezpečenie tzv. verejných statkov skutočným finančným možnostiam ekonomiky. Pre väčšinu politikov je však jednoduchšie nepriznať farbu a hovoriť o amorálnej honbe súkromného sektora za ziskom, pričom skutočne amorálne je zakrývanie pravej podstaty problému.

Na jednej strane štátu slúži ku cti, že hľadá spôsoby, ako splatiť aspoň časť svojich dlžôb, aj keď pod pozoruhodným názvom „Veriteľ“. Na strane druhej, keďže pre štát je východiskom z núdze lekárnikom aspoň časť ich vlastníckych práv uprieť, snaží sa ich odpor zlomiť valcovaním, posilňovaním vlastných kompetencií, ako aj ich škandalizáciou.

Ani závisť vyvolávajúce informácie o dovolenkových pobytoch lekárnikov na Maledivách a v iných exkluzívnych turistických destináciách, či prirovnávanie ich správania k nacistickému lekárovi Mengelemu, by nemali našu pozornosť odpútať od skutočnosti, že vlastnícke práva by mali byť posvätné a nedotknuteľné. A to bez ohľadu na to, či niekomu jeho rešpektovanie momentálne prinesie výhody alebo nevýhody. Jeho nerešpektovanie totiž môže viesť k zneisteniu vlastníckych práv, čo sa v konečnom dôsledku môže niekedy v budúcnosti obrátiť proti nám všetkým.